Mythic Tentacle – Lebka z hlbín
Kategória: Živá hlbokomorská relikvia / pozostatok neznámej chápadlovej entity
Nebezpečenstvo: Vysoké
Pôvod: Neznámy
Výskyt: Hlbokomorské priekopy, podmorské jaskyne a opustené pobrežia po silných búrkach

Volanie hlbín

Hosťovský príbeh – príbeh fanúšika Fantasy Dragon
Pôvodný text bol napísaný v maďarčine. Táto verzia je prekladom pôvodného príbehu.

Jasnú oblohu zahalila tma. Pretína ju iba svetlo Mesiaca – a tichá, pospevujúca melódia, akoby niekto spieval.

Necítim ju ušami, ale pozdĺž chrbtice. Jemný, vibrujúci spev ma vábi k brehu. Ktokoľvek by si mohol myslieť, že je to iba hukot mora, no vo mne sa prebúdza vnútorná túžba, ktorá okamžite naráža na inštinkt a zdravý rozum. Ako morské vlny sa vo mne búri zakázaná zvedavosť.

Nedá mi pokoj.

V piesku zostávajú moje stopy, keď podlieham vábeniu – a čím som bližšie, tým viac sa odtlačky mojich nôh strácajú v minulosti.

Zvuk silnie a ja pomaly prichádzam o zdravý úsudok. Kľaknem si do mäkkého piesku a pokračujem za melódiou.

Zdrojom zvuku je lebka.

Pokrývajú ju zrnká piesku a praskliny.

Jediný dotyk. Nič viac.

A svet akoby prestal existovať.

Z lebky vyrazia chápadlá, ovinú sa mi okolo rúk a nôh a stiahnu ma do hlbín. Kým pochopím, čo sa deje, na návrat je už neskoro.

Temnota, ktorá ma pohltí, však neprináša chlad smrti. Mení sa na niečo úplne iné – na túžbu, ktorú som dovtedy držala hlboko ukrytú.

Strach vo mne stále pulzuje, no spolu s ním sa prebúdza aj niečo ďalšie. Zvedavosť, ktorá ma priviedla až sem, pomaly silnie. Nechám hlbiny, aby ma unášali.

Už ma neobjíma iba more.

Okolo môjho tela sa ovíjajú aj chápadlá.

Dotýkajú sa ma jemne, no rozhodne; na pokožke cítim každú jednu prísavku. Spočiatku sa po mne iba kĺžu, pomaly a zmyselne, zatiaľ čo moje telo je čoraz horúcejšie.

Je to mágia. Nemôže to byť nič iné.

O najväčšiu rozkoš nás možno dokáže pripraviť iba vlastná myseľ, no ja už dávno nie som v skutočnom svete. Každá časť môjho tela vibruje, keď sa úplne odovzdávam pocitu, ktorý sa vlní vo mne aj okolo mňa.

Nehybne, v objatí chápadiel, prežívam každú vlnu rozkoše a pomaly splývam s majestátnou silou mora a tajomnou temnotou ukrytou v jeho hlbinách.

Prebudí ma teplý lúč vychádzajúceho Slnka.

Ležím na brehu a voda ma jemne hladí.

Neviem, či to bol sen alebo skutočnosť.

No na mojom stehne stále zostáva stopa.

Ktovie?

Možno tajomstvo hlbín práve teraz volá k sebe ďalšiu nič netušiacu dušu, ktorá sa zatúlala príliš ďaleko iba zo zvedavosti.