Crystal – Spomienka vody

Na brehoch, kde vlny celé roky obrusujú kamene, môžeš niekedy nájsť niečo zvláštne.

Kryštál.

Jeho dlhý, hladký a jemne zakrivený tvar pôsobí, akoby ani nevznikol z kameňa. Pri jeho spodnej časti sa zhlukujú drobné kryštály, ktoré sa vo svetle trblietajú ako drahokamy zo strateného šperku.

Podľa starých príbehov sa tieto kryštály objavujú na miestach, kde sa dve duše k sebe priblížili natoľko, že ich láska zanechala stopu dokonca aj na hladine vody.

Voda do seba pomaly uzatvára spomienky na tieto chvíle a po rokoch ich na tom istom mieste vracia v podobe drobných kryštálov.

Preto neexistujú dva úplne rovnaké kryštály.

Keď ho vezmeš do ruky, najskôr cítiš iba chlad a váhu kameňa. Keď však prstami prejdeš po jeho hladkom povrchu, drobné kryštály pri jeho spodnej časti sa pomaly rozžiaria.

Ich svetlo ti jemne žiari medzi prstami.

Čím dlhšie ho držíš, tým je teplejší. Chladný povrch pomaly preberá teplo tvojho tela.

Po chvíli je už ťažké rozoznať, či Crystal prijal tvoje teplo, alebo už ty začínaš cítiť jeho.

Jeho dotyk ti pripadá čoraz dôvernejší. Neponáhľa sa a nič nežiada. Jednoducho spočíva v tvojej ruke, akoby po dlhom čase konečne znovu našiel blízkosť, z ktorej kedysi vznikol.

A keď si ho napokon pritiahneš k sebe, máš pocit, akoby si nedržala iba obyčajný kryštál.

Akoby ti niekto zveril malý kúsok lásky dvoch ľudí, ktorí tu boli dávno pred tebou.