Undine – Duch uväznený vo vode

Kategória: Vodný elementál / vodný duch hľadajúci dušu
Nebezpečenstvo: Vysoké
Pôvod: Európske tradície elementálov a vodných nýmf
Výskyt: Hlboké jazerá, lesné pramene, zabudnuté studne a tiché stojaté vody

Existujú duchovia, ktorí strašia preto, že nedokážu opustiť tento svet.

Undine k nemu však nikdy úplne nepatrila.

Staré alchymistické spisy ju zaraďujú medzi vodných elementálov – bytosti, ktoré môžu nadobudnúť ľudskú podobu, cítiť túžbu, náklonnosť aj žiarlivosť, no napriek tomu nemajú dušu takú, akú poznajú ľudia.

Možno práve preto ich ľudská blízkosť tak silno priťahuje.

Undine sa najčastejšie objavuje pri jazerách, prameňoch a starých studniach. Jej podoba pripomína mladú ženu, no kto ju pozoruje dlhšie, čoskoro si všimne, že niečo nie je v poriadku. Vlasy jej plávajú, aj keď nefúka vietor. Pokožka je bledá a mierne priesvitná a jej črty akoby sa neustále menili spolu s vlnením vody.

Niekedy sa neukáže vôbec.

Z hmly zaznie iba tichý spev.

Pod vodnou hladinou sa na okamih objaví ženská tvár.

Alebo má niekto pri pohľade do jazera zvláštny pocit, že vedľa jeho vlastného odrazu sa naňho pozerá ešte niekto iný.

Príbehy hovoria, že nie každá Undine je rovnaká. Duchovia hlbokých jazier bývajú tichí a melancholickí, zatiaľ čo bytosti späté s prameňmi sa niekedy spomínajú ako liečiteľky. Tie, ktoré prebývajú v zabudnutých studniach, však môžu stráviť celé stáročia v samote – a práve medzi nimi sa nachádzajú tie najnebezpečnejšie.

Všetky však spája rovnaká túžba.

Pochopiť, aké je to skutočne žiť.

Podľa neskorších legiend môže Undine získať dušu, ak sa spojí s človekom. Láska preto pre ňu nie je iba obyčajným citom. Je niečím omnoho hlbším: priechodom medzi dvoma svetmi, cez ktorý sa môže bytosť zrodená z vody aspoň na okamih stať človekom.

Práve preto býva jej vernosť mimoriadne silná.

A rovnako nebezpečná môže byť aj jej zrada.

Koho si Undine zamiluje, toho môže celé roky nasledovať, chrániť a utešovať. Kto však poruší sľub, ktorý jej dal, môže spoznať aj druhú tvár vody.

Pretože tá istá voda, ktorá jemne hladí pokožku, sa dokáže bez jediného zvuku uzavrieť nad ľudskou hlavou.

Možno práve preto je také ťažké rozhodnúť, či je spev Undine skutočne zvádzaním.

Možno je iba osamelá.

Možno hľadá spoločníka.

Alebo možno v každom človeku hľadá tú jedinú vec, ktorú pre svoju vlastnú podstatu nikdy nemôže úplne vlastniť.

Dušu, ktorá by bola ochotná aspoň na chvíľu sa s ňou podeliť o to, aké je to byť človekom.